reklama

Šesť hlupákov (poviedka)

100 ročné rozprávky (2.séria) - Červená kniha rozprávok - Andrew Lang, Robert Hodosi, Úvodná poviedka z e-knihy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

1. Šesť hlupákov **(700 slov)

Kde bolo, tam bolo, žilo raz jedno dievča, ktoré dosiahlo už vek tridsaťsedem rokov bez toho, že by mala vôbec niekedy milenca alebo frajera, lebo bola taká pochabá, že sa s ňou nikto nechcel zosobášiť.

Avšak jedného dňa k nim prišiel jeden mladý muž dvoriť tejto mladej žene. Jej matka žiarila od radosti. Poslala svoju dcéru do pivnice natočiť za džbán piva.

Keďže sa dievča dlho nevedelo vrátiť naspäť, išla sa dolu pozrieť, že čo sa jej stalo. Našlaju sedieť na schodoch. Hlavu mala položenú na rukách a pivo medzitým tieklo po celej dlážke, lebo zabudla zatvoriť kohútik. „Čo tam robíš?“ spýtala sa jej matka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Rozmýšľala som nad tým, ako pomenujem moje prvé dieťa, keď sa zosobášim s tým mladým mužom. Všetky mená v kalendári sú už obsadené.“

Matka si sadla na schody vedľa svojej dcéry a povedala: „Moja drahá, porozmýšľam s tebou o tom.“

Otec, ktorý zostal na poschodí s mladým mužom, bol veľmi prekvapený, že ani jeho manželka, ani jeho dcéra sa nevedeli vrátiť späť. Bol na rade ísť ich pohľadať. Našiel ich sedieť na schodoch, zatiaľ čo pivo tieklo po celej dlážke z kohútika, ktorý bol úplne otvorený.

„Čo tu robíte? Pivo tečie po celej pivnici.“

„Rozmýšľali sme nad tým, aké mená dáme deťom, ktoré bude mať naša dcéra s tým mladým mužom. Všetky mená v kalendári sú už obsadené.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Nuž,“ povedal otec, „porozmýšľam o tom s vami.“

Keďže sa ani matka, ani dcéra, ani otec nevracali z pivnice už hodnú chvíľu, ctiteľ začínal byť netrpezlivý, tak zišiel za nimi dolu pozrieť sa, čo tam všetci môžu robiť. Našiel ich sedieť na schodoch a pivo tieklo po celej dlážke z kohútika, ktorý bol úplne otvorený.

„Prosím vás, čo na svete tu všetci robíte? Prečo ste sa nevrátili hore? A prečo ste nechali tiecť všetko to pivo na dlážku po celej pivnici?“

„Áno, ja viem, môj mladý chlapec,“ povedal otec, „ale keď si vezmeš našu dcéru, aké mená dáte vašim deťom? Všetky mená v kalendári sú už použité.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď mladý muž počul túto odpoveď odpovedal:

„Nuž dobre! Zbohom! Ja idem svojou cestou. Keď nájdem troch hlúpejších ľudí, ako ste vy, vrátim sa späť a vezmem si vašu dcéru za manželku.“

Tak pokračoval vo svojej ceste. Potom, ako prešiel dlhú cestu, dostal sa do ovocného sadu. Uvidel tam hŕbu ľudí, ako oberali vlašské orechy a snažili sa ich nabrať vidlami na vozík.

„Čo tam robíte?“ spýtal sa.

„Chceme naložiť vozík orechmi, ale nejako sa nám to nedarí.“

Tak im poradil, aby si zohnali košík, orechy vložili doňho a potom ich vysypali do vozíka.

„Nuž,“ povedal si pre seba, „už som našiel niekoho pochabejšieho, ako boli tí traja.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak si pokračoval vo svojej ceste ďalej. Po istom čase prišiel do lesa. Tam uvidel muža, ktorý sa snažil nakŕmiť svoje prasa žaluďmi. Ale robil to tak, že sa snažil donútiť svoje prasa, aby vyšlo na strom a tam sa najedlo.

„Čo robíš, dobrý muž?“ spýtal sa.

„Chcem, aby sa moje prasa najedlo žaluďov, ale nemôžem ho dostať na tento dub.“

„Keby si sa vyštveral na strom a potriasol konármi, žalude by popadali dolu a tvoje prasa by si ich pozbieralo a najedlo sa.“

„Ó, nikdy som nad tým takto nerozmýšľal.“

„Tak toto je ďalší hlupák,“ pomyslel si ctiteľ.

Niekde ďalej na svojej ceste stretol muža, ktorý nikdy nemal oblečené nohavice a práve sa snažil si jedny obliecť. Tak ich zavesil na strom a snažil sa do nich skočiť oboma nohami naraz.

„Bolo by oveľa lepšie, kebyže ich držíš v rukách,“ povedal mu mladý muž. „Potom vlož jednu nohu do jednej diery a druhú do druhej.“

„Ó, božemôj! Máš pravdu. Si bystrejší než ja, lebo bez teba by som na to nikdy nebol prišiel.“

Napokon teda našiel troch ľudí pochabejších ako jeho nevesta, či jej otec alebo matka. Tak sa ctiteľ vrátil naspäť a zosobášil sa s mladou ženou.

Po čase sa im narodilo množstvo múdrych detí a všetci boli veľmi šťastní.

@[Hainaut; M.Lemoine. La Tradition. No, 34; Andrew Lang, Robert Hodosi]@***

Robert Hodoši

Robert Hodoši

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Plavil som sa cez Atlantický oceán z Fínska až na Floridu, 8 rokov som žil a pracoval v zahraničí vo viacerých krajinách, mám rád cudzie jazyky i môj rodný slovenský jazyk, mám rád teórie a teoretickú fyziku, a som toho názoru že duchovná časť ľudí môže byť viac než 99% ich hmotného bytia. Len treba vedieť, kde sú v každej oblasti človeka presne určené hranice a čo je rešpekt voči osobnostiam. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu